Sýtozelené kopce severného Škótska boli po stáročia nielen svedkami búrlivých dejín, ale aj stretnutí rodín a priateľov na brehoch pokojných, lesklých jazier. Romantická krajina starých sídiel, zrúcanín, rozprávkových zámkov či tajomných rašelinísk priam lákala na letné popoludnie strávené v prírode. Posedenie na brehu jazera Loch Ness si pritom mnohí pri návšteve krajiny mýtov podnes nenechajú ujsť. 

Brehy obklopujúce druhé najväčšie jazero v Škótsku bývajú strmé a skalnaté, ale kde tu sa nájde aj plytčina. Keď sa z nej pozriete smerom na jazero, uvidíte, že voda v ňom má sýtu, tmavomodrú farbu. Je pravda, že takýto efekt môže vytvoriť samotná hĺbka - je to neuveriteľných 230 metrov. Je za tým však viac. Vďaka rašeline, ktorá sa zmýva z okolitých hôr, nie je dobre vidieť pod hladinu vody a aj to zahaľuje jazero rúškom tajomstva. Navyše, jazero si drží teplotu okolo 6 stupňov celzia. Keď sem teda prídete v zime, bude teplejšie ako okolitý vzduch a nad hladinou uvidíte stúpajúcu paru... Čudujete sa, že mnoho ľudí si je takmer istých, že zahliadli Lochnesskú príšeru Nessie, keď sa práve vynorila z vody? Podľa legendy má ísť o druh morského plaza, ktorý vyhynul pred miliónmi rokov. Kto vie?

Jazero Lochness nie je samostatne stojaca voda ako mnohí predpokladáme, ale je súčasťou Kaledónskeho prieplavu. Ten vybudovali v roku 1822 a má dĺžku až necelých 100 kilometrov. Je to akási priamka cez celé Škótsko, ktorá spája Atlantický oceán so Severným morom. Námorné lode tak nemusia čeliť nebezpečnej úžine pri obchádzaní celého Škótska.

Juhovýchodne od mesta Fort William sa vo výške 1344 metrov nachádza vrchol hory Ben Nevis, ktorá je považovaná za najvyššiu v krajine. Prvý doložený výstup tu uskutočnil škótsky botanik James Robertson, keď v roku 1771 zbieral botanické vzorky pre múzeum v Edinburgu. „Vystúpil som na Ben Nevis, horu, ktorá sa považuje za najvyššiu v Británii. Tretia časť kopca smerom k vrcholu je úplne holá, pripomína hŕbu kameňov zmätene pohádzaných na jednu kopu. Jej vrchol ďaleko prevyšuje okolité kopce...,“ zapísal do svojich poznámok.

Škótsku prislúcha najchladnejšia, severná časť krajiny typická vysočinami, ktorá sa smerom ďalej k oceánu na severe drobí na väčšie a mnohé menšie ostrovy a ostrovčeky. Medzi ne patrí aj skupina ostrovov Orkney. Na najväčšom z nich leží reálne zachovaná dedina až z doby kamennej. Keď ju ľudia pred niekoľkými tisíckami rokov obývali, dedina ležala ďalej od mora. O tejto pamiatke s názvom Skara Brae nikto netušil až do roku 1850, keď útesy pri mori zasiahla silná víchrica. Až tá narušila súvislú vrstvu trávnika a odhalila to, čo sa dlhý čas ukrývalo pod povrchom. Keď sa vyčasilo, miestni obyvatelia zahliadli obrysy kamenných domov...

www.ekoprostriedky.sk