Niagarské vodopády: Skákali do nich v sudoch!
Niagarské vodopády a ich pôvodní obyvatelia
V časoch, keď okolie rozľahlých Niagarských vodopádov obývali domorodí Indiáni, bolo toto miesto nedotknutou ukážkou sily prírody. Obrovská masa vody tu každú sekundu z výšky 50 metrov s veľkým hlukom dopadla späť na hladinu a to všetko v obklopení ticha sýtozelených lesov. Pôvodní obyvatelia žili v blízkosti rieky, ktorú dnes poznáme ako Niagara. V jej okolí farmárčili a živili sa aj rybami z rieky.
Odkiaľ pochádza názov Niagarské vodopády?
Predpokladá sa, že názov tejto oblasti pochádza z doby, keď ju obýval kmeň Onguiaahra. Dnes presný význam nepoznáme, ale podľa viacerých zdrojov toto slovo znamená "úžina" alebo "rozdelená zem". Na mapách sa názov postupne prepisoval ako Onigiara, neskôr Niagara. Rieka Niagara bola pritom aj na prvých mapách uvádzaná ako úžina, ktorá spája jazerá Erie a Ontario.
Kde presne ležia Niagarské vodopády?
Veľké kanadské jazerá
Tieto rozľahlé jazerá sú neprehliadnuteľnou prírodnou črtou Severnej Ameriky. Aj keď má ruské Bajkalské jazero väčšie množstvo vody, oblasť Veľkých kanadských jazier spolu predstavuje najväčšiu plochu sladkej vody na svete. Zo západu na východ pritom zaberajú plochu viac ako tisíc kilometrov. Okrem Michiganského jazera tvoria prírodnú hranicu medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými.
Koľko vodopádov tvorí slávne Niagarské vodopády?
Slávne vodopády majú spolu tri samostatné časti. Sú to vodopády Horseshoe Falls (kanadská časť),
American
Falls (americká časť) a
Bridal Veil Falls (americká časť). Medzi vodopádmi leží ostrov Goat Island, ktorý ich od seba oddeľuje.
Vo všeobecnosti sú kanadské vodopády Horseshoe Falls preslávené krásnymi panoramatickými výhľadmi, zatiaľ čo americká časť vodopádov ponúka možnosť prísť k vodopádom bližšie prístupovou trasou Cave of the Winds.
Horseshoe Falls (Konská podkova)
American Falls (Americké vodopády)
Bridal Veil Falls (Svadobný závoj)
Bridal Veil Falls je najmenší spomedzi vodopádov. Nachádza sa v americkej časti vodopádov a od American Falls ho delí ostrov Luna. Na šírku meria 17 metrov a tento úzky dlhý pás spenenej bielej vody z diaľky pripomína svadobný závoj. Aj k tejto časti vedie výhliadková trasa Cave of the Winds.
Prírodná rezervácia
Niagarské vodopády sú súčasťou najstaršieho štátneho parku v U.S.A. Rezerváciu, založenú v roku 1885, navrhol rovnaký architekt, ktorý sa podpísal aj pod návrh nemenej slávneho New Yorského Central parku.
V tej dobe sa v okolí známych vodopádov začali rozširovať komerčné aktivity a skupiny ochranárov prírody naliehali na vedenie štátu New York, aby pôdu v okolí odkúpilo a ochránilo. Tak vznikla prírodná rezervácia, ktorá zahŕňa úzky pás na východnom pobreží rieky Niagara a niekoľko ostrovov, okolo ktorých vodopády prechádzajú.
Goat Island (Kozí ostrov)
Ostrov Goat Island leží na rieke Niagara v štáte New York a predeľuje vodopády na dve veľké časti. Je neobývaný a ročne ho navštívi obrovské množstvo turistov. S brehom rieky je spojený dvomi mostami a s ostrovom Luna je spojený mostom pre chodcov. Z tohto miesta sa dá odviezť výťahom dolu na spodok vodopádov. Na tento ostrov sa dá dostať iba z americkej časti.
Skákali do nich v sudoch
Odvtedy sa Niagarské vody snažilo prekonať mnoho odvážlivcov rôznymi spôsobmi. Mnohých zlákala vidina rýchlo zarobených peňazí po zviditeľnení alebo sláva. Akýkoľvek pokus prekonať vodopády bol vtedy aj dnes extrémne nebezpečný. Jedna vec bola odhodlať sa na skok a druhá bezpečne pristáť. Keď by sme odhliadli od výšky vodopádov a niekoľko ton vody narážajúcich na hladinu, samotné dno aj okraj navyše tvoria skaly. Určite z toho dôvodu si mnohí odvážlivci vybrali radšej menej skalnatú časť vodopádov na kanadskej strane, medzi nimi aj Annie Edson Taylor.
Tá ich vo veku 63 rokov ako prvá úspešne zdolala zavretá v sude. Nešlo však o náhle rozhodnutie, mala totiž aj vopred pripravený plán. Sud si dala vyrobiť na mieru a pre stlmenie nárazov použila vankúš v tvare srdca. Potom, ako za sebou zavrela viečko jej priatelia pomohli stlačiť vzduch vo vnútri pomocou pumpy na bicykel. Na svoj skok sa odvážila v roku 1901 a čas, za ktorý sa doplavila na pobrežie bol približne 20 minút. V tomto období stála hodinová vyhliadková jazda pri vodopádoch v koči ťahanom koňmi $1.
