Na otázky odpovedá Ján Dobšovič, zakladateľ cestovnej kancelárie Watching.sk

Najprv som sa pohyboval iba čisto v ochrane prírody a často krát sme na rôznych rokovaniach ľuďom vysvetľovali nech si vážia to, že tam majú chránené územie, budú tam chodiť turisti a budú z nich mať viac peňazí ako z ničenia prírody. Prešli dlhé roky a nikto taký, ktorý by tam týchto turistov vodil a tak som sa to rozhodol robiť ja.

Ja som s vtáčikmi spojený už od detstva, keď som bol malý, na všetko čo lietalo som hovoril vtáčik, či to bola mucha, vrabec, alebo lietadlo, všetko bolo pre mňa vtáčik. V neskoršom období som chodieval v električke okolo Prírodovedeckej fakulty v Bratislave a vždy, keď som išiel okolo som hovoril, že tam budem raz chodiť. Hovoril som to preto, lebo som inú vysokú školu nepoznal a táto mala asi najväčší nadpis zo všetkých, ktoré som aj v neskoršom období spoznal. Ale celkovo som sa k vtákom trochu viac dostal až v mojom skautskom období, kedy som si približne v roku 1994 zvolil odborku ornitológa, možno práve preto, že som neďaleko našej chaty, kam som chodieval s rodičmi videl tyrkysovo modrého rybárika. No a potom to už išlo hore kopcom. Vstúpil som do Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (teraz SOS/BirdLife Slovensko), kde som začal myšlienku pozorovania vtáctva šíriť pomocou rôznych exkurzií.

V tom je tá krása birdwatchingu. Iné vtáky sa pozorujú v zime, iné v lete, iné počas jarnej, či jesennej migrácie, iné vtáky sa pozorujú cez deň, iné v noci, a úplne inak znie spev vtákov veľmi skoro ráno. Takže všetko závisí od toho, aké druhy chcete vidieť.

Samozrejme vo svete je množstvo druhov vtákov, ktoré sú obľúbené, asi najzaujímavejšie sú nejaké z rekordmanov, také ktoré sú extra veľké, alebo extra vzácne, ale skôr by som sa orientoval na otázku za akými druhmi chodia zahraniční birdwatcheri ku nám. Keď si predstavíme európsku krajinu, v ktorej je birdwatching najobľúbenejší, ktorou je Veľká Británia, musíme si predstaviť prostredie, aké je tam, a ktorého biotopu tam majú málo. Asi si vieme skôr predstaviť anglické more, lúky, pasienky, alebo mokrade, ale ťažko si predstavíme nejaký anglický les. Takže pre Angličanov sú najzaujímavejšie lesné druhy a to najmä sovy a ďatle, tých u nás hniezdi 10 druhov ďatľov a 10 druhov sov a tam sú bežné len 2 druhy ďatľov a 2 druhy sov.

Samozrejme taký zoznam si vediem aj ja. Respektíve podobných zoznamov mám viac, jedným je zoznam druhov vtákov, ktoré som videl len na Slovensku, jedným je zoznam, ktorý obsahuje druhy vyskytujúce sa na Slovensku, ale videné aj inde vo svete a jedným je celosvetový zoznam. No a z tých slovenských sú to zatiaľ tri druhy, ktoré som na Slovensku zatiaľ nikdy nevidel a tými sú hlucháň, tetrov a čečetka.

Samozrejme takto môžeme vtákom pomôcť, ale pozor nesprávnym spôsobom im môžeme aj ublížiť, najmä vtedy, ak budeme prikrmovať celú zimu, vtáky si zvyknú na zdroj potravy a príde naozaj veľmi zlé počasie a nám sa dokrmovať náhodou nebude chcieť, vtáky z okolia potom môžu uhynúť.

Posledný Island bol vlastne zájazd pre klientov, žiaľ podnikanie je čiastočne aj o riskovaní a aj v tomto prípade tomu tak bolo a Island teda vôbec nevyšiel a tak som išiel do straty. No ale ako ja hovorím múdri ľudia sa učia najlepšie na chybách. Žiaľ zároveň platí, múdri ľudia sa učia najlepšie na chybách druhých a hlúpi na chybách vlastných, no a žiaľ asi som hlúpy a v tomto prípade som sa teda poučil. To je asi to najviac. No a čo sa týka najlepšieho zážitku na Islande, tak ním bolo nepochybne pozorovanie veľrýb, mali sme možnosť pozorovať veľryby na veľmi malú vzdialenosť a to dokonca 12 jedincov dvoch druhov.

No, čo sa týka wildlife (divočina) turistiky, tá je veľmi široký pojem a zahŕňa aj rybárčenie, či poľovníctvo, a wildlife watching je už užšie špecifikovaný, je to už len samotné pozorovanie. Medzi wildlife watching patrí aj spomínaný birdwatching, ale  aj africké safari, či potápanie pri koralových útesoch, ale aj Vami spomínané pozorovanie medveďov. Z tých pozorovaní, mimo pozorovania vtáctva je určite toto pozorovanie najpopulárnejšie. Ľudia si však často predstavujú, že medvede uvidíme na niekoľko metrov, ale to nie je pravda, pozorujeme medvede pri svojom prirodzenom správaní na vzdialenosť niekoľko stoviek metrov pomocou kvalitnej pozorovacej techniky, nepozorujeme tzv. kontajnerové medvede, ale naozaj medvede priamo v lone divočiny. Okrem prvého zájazdu, odkedy sme zájazd predĺžili o jeden deň sme medvede videli vždy a niekedy aj viac krát.

Kurz fotografie, hmmm. No všeobecne platí, úplne inak prebiehajú výlety, alebo zájazdy určené pre fotografov a inak prebiehajú pre bežného pozorovateľa. To je prvý rozdiel aj vďaka zájazdu na Island viem, že sa to len veľmi ťažko bude dať v budúcnosti skĺbiť. Čo sa týka kurzu, tak ja osobne sa zatiaľ nepovažujem za dobrého fotografa a preto radšej spolupracujem s kvalitnými ľuďmi, akými je napríklad Tomáš Hulík, alebo Michal Richter, ktorí môžu záujemcom prezradiť ďaleko viac ako ja, aj napriek tomu, že teóriu mám naštudovanú. Možno mi len chýba dostatok času na zatriedenie, úpravu a prezentáciu mojich fotiek. Každopádne, keďže veľa chodím von, aj veľa fotím, ale už mi neostáva veľa času na tzv. postproces a to hlavne teraz, keď mám doma skoro ročného syna.

Čím prírodu človek lepšie pozná, tým sa mu lepšie zájazdy plánujú. Samozrejme nedá sa to stopercentne. Každopádne ľudia, ktorí chodia do prírody a teda aj naši klienti vedia, že počasiu a prírode sa rozkázať nedá a teda v prípade nejakých zmien toto akceptujú. Nie je však problém pri jednodňových zájazdoch, ale skôr pri viacdňových zájazdoch, kedy máme zabezpečenú dopravu a ubytovanie. Ale tak aj o tom je riziko podnikania.

Ďakujeme za Váš čas a prajeme Vám veľa úspechov.

Tento rozhovor bol originálne poskytnutý v roku 2016.

Viac informácií nájdete na webovej stránke www.watching.sk

www.ekoprostriedky.sk