Cez búrlivý Drakov prieliv na ľadový kontinent - Antarktída

Existujú dve spoľahlivé cesty, ktorými sa môžete vydať za poznávaním ľadového kontinentu južnej pologule. Jedna možnosť je priletieť do Punta Arenas v Čile a nastúpiť na lietadlo. To vás do troch hodín dopraví na Antarktídu. Mnoho cestovateľov však každoročne volí druhú možnosť a tou je dvojdňová plavba loďou cez Drakov prieliv z mesta Ushuaia v Argentíne. 

argentida-pristav-odchod-lod-ekologicke-cistiace-prostriedkyjpg

Prístav mesta Ushuaia leží na jednom z rozdrobených ostrovov Ohňovej zeme. Toto súostrovie, ktorým končí americký svetadiel, susedí s otvoreným oceánom. Vietor sa tu preto bežne pohybuje rýchlosťou 30 km/h, pričom od 40 km/h hovoríme o silnom vetre, počas ktorého je obtiažne otvoriť dáždnik. Odtiaľto vyrážajú lode na plavbu na Antarktídu vzdialenú približne 1000 kilometrov.  Keď sa z najjužnejšieho cípu Ameriky vydáte na cestu, obnažené kopce bez nánosov snehu dlhší čas neuvidíte...

Ohňová zem, ktorou končí americký svetadiel

Pre Ohňovú zem sú typické stepi, ľadovcové jazerá a skalnaté hory. Krajina ošľahaná vetrom je známa pod názvom v španielčine Tierra del Fuego, ale je prezývaná aj ako koniec Zeme. Je to súostrovie, ktoré si delí Argentína a Čile. Na Argentínskej časti sa nachádza najjužnejšie mesto sveta -  Ushuaia. Toto mesto s chladným podnebím je zároveň najväčším mestom Ohňovej zeme. Rozmanitú prírodu tu z jednej časti obklopuje Atlantický oceán a z druhej Tichý oceán.

Súostrovie je domovom mnohých vtákov od ďatlov, kondorov až po papagáje. Žijú tu aj divoké Lamy guanako a Patagónske líšky. Lama guanako je prispôsobivý kopytník a dokáže žiť aj v podmienkach veľkého vetra a tiež v snehu. Ohňová zem je zaujímavá nielen prírodou, ale aj históriou. 
Antropológovia sa domnievajú, že prvé domorodé skupiny sem prišli asi pred 8000 rokmi. 

lama-guanaco-ohnova-zemjpg

Búrlivý Drakov prieliv   

Drakov prieliv je najkratší prechod z iných svetadielov na Antarktídu a to z Ameriky. Je to jedinečné miesto na otvorenom mori, ktorého prechod je často súčasťou dobrodružnej cesty na ľadový kontinent. Na ceste z najjužnejšieho cípu Južnej Ameriky po severný cíp Antarktídy sa nenachádza žiadna pevnina. Drakov prieliv je preslávený nepredvídanými zmenami počasia. Kedysi mal povesť jedného z najnebezpečnejších miest pre plavbu lodí na svete. Hĺbka tohto miesta tiež stojí za povšimnutie. Priestor pod hladinou vody tu má hĺbku v priemere 3 kilometre a popri okrajoch sa blíži až k 5 kilometrom.

Francis Drake ho v skutočnosti nepreplával

Najhlbší prieliv kedysi objavil Angličan Francis Drake počas plavby okolo sveta. On si však vybral bezpečnejšiu trasu a prieliv nepreplával. Časté búrky, vietor naberajúci silu na šírom mori a teplota blížiaca sa k nule - to ešte nie sú všetky výzvy, ktoré tu v minulosti námorníkov na drevených lodiach čakali. Drakov prieliv je totiž súčasťou najväčšieho morského prúdu na svete, ktorý obieha Antarktídu a smeruje zo západu na východ. Práve ten prúdi sto krát rýchlejšie, ako akákoľvek rieka. 

drakov-prieliv-blog-ochrana-prirody-ekologicke-prostriedky-upratovanie-praniejpg

Je dnes cesta cez Drakov prieliv bezpečná?

Nemôžeme sa preto diviť, že otvorenie Panamského prieplavu v Karibiku vítali námorníci s nadšením. Odvtedy totiž Drakov prieliv pri prechode medzi Tichým a Atlantickým oceánom nemuseli splavovať. Cesta cez Drakov prieliv na Antarktídu sa ale dnes pokladá za bezpečnú a to aj vďaka presnej predpovedi počasia a modernej technológii vrátane navigácie. Dvojdňovú plavbu spríjemní pohľad na množstvo morských vtákov. Medzi nimi tu možno vidieť aj Albatrosa. Je to morský vták, ktorého rozpätie krídiel môže byť väčšie ako 3 metre. So šťastím sa tu dajú zahliadnuť aj skupiny delfínov či veľryby.


reklama-ekoprostriedky-sk2png

Ľadový kontinent - Antarktída

Celá Antarktída sa spravuje pomocou Antarktického zmluvného systému a teda nepatrí žiadnej krajine. Je najjužnejším kontinentom, ktorý má približne dvojnásobnú rozlohu ako Austrália. Nedotknutá krása prírody, obrovský vietor a kilometre snehu a ľadu, aj to čaká vedcov a turistov prichádzajúcich z rôznych kútov sveta. Pod nánosmi ľadu tento čarovný kontinent ukrýva 100 kilometrov dlhý kaňon, trhlinu, ktorá možno vchádza aj ďalej do mora. Nájdeme tu aj aktívnu sopku Mount Erebus alebo jazero Vostok, ležiace pod ľadom.

antarktida-priroda-zivot-blog-ekologicke-cistiace-prostriedky2jpg

Chladná púšť

Polohou pri južnom póle a extrémne nízkymi teplotami dosahujúcimi až neuveriteľných - 80 °C púšť síce nepripomína, ale zdanie klame. Antarktída, jediný kontinent sveta bez pôvodnej domorodej populácie, sa aj napriek tomu radí medzi polárne púšte. Studený vzduch totiž viaže veľmi málo vodnej pary a podnebie na Antarktíde je veľmi suché, dokonca najsuchšie zo všetkých kontinentov. Po započítaní polárnych oblastí teda prislúcha Sahare, podľa veľkosti územia púšte, až tretie miesto, po Antarktíde a Arktíde.

Ako vyzerala Antarktída pred miliónmi rokov?

V roku 2020 prišiel tím vedcov skúmajúcich pôdu na Antarktíde s teóriou, že pred 90 miliónmi rokov nielen že jej povrch nezakrýval ľad a podnebie bolo príjemne teplé, ale domnievajú sa, že povrch Antarktídy mohol tvoriť dažďový prales. Túto teóriu podporujú nájdené fosílie rastlín, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. V tomto období bolo podnebie na Zemi príliš teplé, aby udržalo množstvo ľadu, ktorý sa teraz na Antarktíde nachádza. Namiesto toho pripadá do úvahy, že južný kontinent zdobil prales, podobný tomu na Novom Zélande. Na základe ďalších nájdených fosílií sa predpokladá, že Antarktídu obývali aj dinosaury.

antarktida-priroda-lad-zvierata-tulenjpg

Príroda na Antarktíde

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Antarktída pod obrovským množstvom ľadu skrýva jedno z najväčších pohorí na svete - pohorie Gamburtsev - ktoré sa tiahne do dĺžky viac ako 1200 kilometrov. Keďže ho však celé pokrýva ľad, nájdeme na celom kontinente iba zopár druhov rastlín. Domov si tu preto hľadajú najmä tie živočíchy, ktoré si nájdu obživu vo priľahlých vodách a to sú napríklad rôzne druhy tuleňov ako Tuleň leopardí alebo Tuleň krabožravý. Spomedzi vtákov sú tu najviac rozšírené tučniaky, ktoré žijú v kolóniách.

antarktida-najjuznejsi-kontinentjpg

Antarktída,  ktorú obklopuje Južný oceán, drží aj rekord v doposiaľ najnižšej nameranej teplote. Najchladnejšiu teplotu namerali na antarktickej stanici Vostok v roku 1983 a bolo to - 89.2 °C.  Teplota však nie je jediný dôvod, prečo táto oblasť sveta ostáva aj naďalej takmer neobývaná. Rýchlosť vetra, ktorú vedci skúmajúci južný kontinent nahlásili, presahovala neuveriteľných 300 km/h. Zaujímavosťou je, že počas letných mesiacov slnko na Antarktíde nezapadá a v tom čase dostane viac slnečného žiarenia ako krajiny na rovníku. 

Pozorovanie hviezd

Ľadový kontinent sa považuje za najlepšie miesto na pozorovanie hviezd na svete. V odľahlej časti Antarktídy sú dokonca vidieť hviezdy bez toho, aby sa ligotali. To umožňuje vidieť ich oveľa presnejšie. Navyše, suchý vzduch bez zrážok umožňuje špeciálnym ďalekohľadom robiť snímky vzdialených hviezd bez toho, aby obraz atmosféry narúšalo premenlivé počasie.

www.ekoprostriedky.sk

unnamed - male logopng