Dokonalé farby zvierat: Logika, nad ktorou užasnete!
Dažďové pralesy, savany, lesy, polárne oblasti - pre všetky typy krajiny je typické iné zafarbenie pôdy a rastlín. Tomu sa časom prispôsobili aj zvieratá, pre ktoré sú tieto miesta domovom.
Prispôsobenie zvierat okoliu aj ročnému obdobiu
Opadané listy, kamene, kôra stromu a medzi nimi presvitá tmavá zem v lese - to je iba jeden s mnohých motívov, na základe ktorého sa vyvíjalo sfarbenie zvierat. Dnes zvieratá zdobia rôzne vzory ako bodky, prúžky alebo veľké škvrny. Veľa zvierat vidí čiernobielo a preto bodky a prúžky v prírode splývajú. Zvieratá sa prispôsobujú aj ročnému obdobiu. Z hnedého sfarbenia na biele prechádzajú hlavne arktické zvieratá – líška, zajac, lasica alebo sob. Keď slnko na jar sneh roztopí, biela srsť vypadá a nová, ktorá rastie, je opäť hnedá.
Úžasná logika
Veverica, ktorá beží po zemi, zvrchu svojou červenohnedou farbou splýva s lesom. Hore na strome pri pohľade zdola naopak bielym bruškom dokonalo splýva s farbou oblohy. Rovnaký princíp rozdielnej farby na chrbte a bruchu sa prejavil aj u tučniakov žijúcich na južnej pologuli. Keďže väčšinu času trávia plávaním vo vode, sú jej prispôsobení a voda ich dokonale ukryje. Rybám, plávajúcim hore nad tučniakom, jeho čierny chrbát splýva s tmavou, takmer čiernou hlbokou vodou. Tým rybám, ktoré naopak plávajú pod ním, pri pohľade hore tučniakov biely spodok tela splýva so svetlom prenikajúcim na hladinu.
Zvieratá, ktoré majú škvrny
Škvrny mladého leoparda sa zvyknú zväčšovať, ako rastie. Mačkovitá šelma trávi mnoho času na stromoch, čomu zodpovedá jej sfarbenie - pripomína kôru alebo tiene, ktoré vrhá strom. Rovnako aj srnčie mláďa má na chrbte biele škvrny. Kým čaká na potravu, leží v tráve samo a tu ho chráni práve škvrnitý chrbátik pripomínajúci zem na ktorú svieti svetlo pomedzi listy stromov. Lev púšťový síce nemá škvrny, ale svojou pieskovou farbou splýva s vysušenou trávou od slnka na savane.
Hľadanie druhého do páru
Sfarbenie, ktoré často obdivujeme, neslúži iba na ochranu. Hlavne u vtákov za výrazným perím stojí snaha získať si partnera. Samičky v tom majú jasno - čím farebnejší zjav, tým lepšie. Zvieratá tak dokážu aj jednoduchšie rozlíšiť pohlavie toho, s kým prídu do kontaktu, alebo rozlíšiť dospelého jedinca od mláďaťa. Pri zvieratách ktorých sfarbenie sa líši podľa pohlavia je zrejmé, že sa nevytvorilo na ochranu, ale skôr na prilákanie druhého do páru.
Kardinál červený je napríklad spevavý vták výrazne červenej farby. Takto naznačuje samičkám, že je partner hodný povšimnutia. Červenú farbu spôsobuje karotén a samička sa domnieva, že výrazne sfarbený kardinál dokáže zabezpečiť dostatok výživy aj pre potenciálne mláďatá. Ďalším príkladom, kedy pestré sfarbenie priťahuje pozornosť samičky je Papagáj kráľovský. Jeho výrazné perie prekvapivo nie je pre neho rizikové. V prostredí pralesa sa totiž ľahko schová pomedzi pestrofarebné kvety a ovocie a jeho zelená farba je zase totožná so sýtozelenými listami stromov.
O pruhoch zebier sa vedú debaty
Sfarbením pruhovaných kopytníkov z Afriky sa vedci zaoberajú dodnes, a napriek tomu, že neprišli k jednoznačnému záveru, existujú teórie ktoré ho môžu vysvetliť. Vybrať z pásikavého stáda jedno zviera nie je ľahká úloha, pretože pruhy spolu splývajú a to najmä pri pohybe. Iná teória sa prikláňa k názoru, že za pruhovaným sfarbením stoja nebezpečné druhy hmyzu, ktoré v Afrike prenášajú choroby. Tie totiž pásiky zvyknú zmiasť a čím viac sú pri sebe, tým menej ich priťahujú.
www.ekoprostriedky.sk