V lete je na námestí Piazza Umberto I rušno hneď zrána. Najznámejšie námestie talianskeho ostrova Capri má iba zopár desiatok metrov a tie zapĺňajú vonkajšie stoly kaviarní. Skoro ráno sa tu domáci cestou do práce zastavia na rýchlu kávu a raňajky alebo si čítajú noviny a popritom sa zhovárajú so známymi. Poobede je to miesto, kde sa stretáva celý ostrov - domáci aj turisti. Ostrov Capri, ktorý leží neďaleko Neapolu v oblasti Kampánia, bol v minulosti známym letoviskom európskych umelcov, spisovateľov a iných známych osobností. Aj dnes túto atmosféru pripomínajú úzke uličky, ktoré vedú z námestia k luxusným obchodom a reštauráciám.

Cestovanie po Taliansku má dve podoby. Na jednej strane sú to rušné ulice v historickom centre miest a na druhej krásna príroda, kde môžu návštevníci nájsť ticho a kľud. Podobne aj ostrov Capri má túto svoju tichú stranu. Ďalej od ruchu ulice leží v tichu opačná, prírodná, strana ostrova. Pešou chôdzou prídete na druhú stranu skôr, ako by ste prešli mestský Central park v New Yorku. Zaberie Vám to asi hodinu. Túto stranu zdobia olivovníky a dajú sa odtiaľto zahliadnuť prírodné útvary, ktoré sú pre Capri typické - vápencové skaly vyčnievajúce nad morom. Celý ostrov totiž tvorí vápenec a strmé bočné skaly ktoré siahajú do výšky viac ako 500 metrov. Vznikol pozdvihnutím tektonickej dosky rovnako ako napríklad polostrov Sorrento v Neapolskom zálive ležiaci oproti.

Prílivové vlny narážajúce na skaly kedysi vytvorili jaskyňu s pieskovým dnom dlhú 60 metrov. Dostať sa dá do nej iba vtedy, keď je more pokojné a vlny nízke - vchod je totiž vysoký približne iba jeden meter. Je jednou z niekoľkých jaskýň na svete, v ktorých príroda rozohrala krásnu hru so svetlom. Pod hladinou vznikli diery cez ktoré preniká denné svetlo a to prenáša sýtu modrú, zafírovú farbu vody na strop a okolité steny jaskyne. Jaskyňa s takýmto modrým lomom svetla sa nachádza napríklad aj na ostrove Malta.

Mohla to byť práve príroda na ostrove, ktorá kedysi očarila rímskeho cisára Tibéria. Práve sem sa rozhodol presťahovať a spravovať odtiaľto krajinu. Ostrov Capri dal pravdepodobne precízne zmapovať, keďže ani táto skrytá jaskyňa s pomerne malým otvorom neušla jeho pozornosti. Práve naopak. Dnes vieme, že jaskyňu zdobili sochy, ktoré sa našli v hlbokej vode až po roku 1960. Išlo napríklad o vyobrazenia Neptúna a Tritóna a pozostatky ďalších sôch. Odhaduje sa, že piesok na dne ukrýva aj ďalšie cennosti z tejto doby.

Americký spisovateľ Mark Twain spomína známu jaskyňu na ostrove Capri v cestopise Našinci na cestách, ktorý napísal po návrate z Európy a ďalších miest v roku 1869. Toto miesto navštívil počas pobytu v Taliansku cestou do Ríma. Jaskyňu opísal ako pokojné podzemné jazero, s tou najjasnejšou pôvabne-modrou vodou, akú si len človek dokáže predstaviť...